Peniaze, alebo dva najčastejšie typy ľudí nielen na Slovensku, či ako je to naozaj a bez servítky na ústach


Priznám sa, že už viackrát som si všimol nejeden prípad týkajúci sa hospodárenia s peniazmi, ktorý sa akosi odpudzuje s logikou. A myslím si, že nie som jediný, kto takéto prípady postrehol. Ojedinelí nie sú ani ľudia žijúci neusporiadaným životným štýlom, napriek svojmu údajnému malému príjmu.

praxe

Kto môže o sebe povedať, že má vysoký plat, alebo by nechcel ešte viac? Pojem nedostatočný príjem sa dá chápať viacerými spôsobmi a pre každého môže tento pojem predstavovať inú čiastku. Všimol som si, ako takí normálni ľudia s takým priemerným (naozaj priemerným, nie priemerným v zmysle akým ho vidia politici) platom svoje okolie so svojou finančnou situáciou v podstate neotravujú. Snažia sa, chodia do práce, v skutočnosti nezarobia veľa, ale sú naučení mať svoje financie určitým spôsobom zorganizované.

svařování

Nemusia mať drahé auto ani chodiť pravidelne lietadlom na dovolenky, ale ani nikomu netvrdia, že by potrebovali nutnú pomoc. Vystačia si a hrdosť i súcit im nedovolia prosiť o pomoc, alebo pýtať peniaze od svojich známych. Nehrnú sa ani tam, kde by dostali niečo zadarmo. Ak takémuto človeku čo i len zaplatíte pivo, nabudúce vám on zaplatí dve, aj pokiaľ by to malo byť z posledného. Majú potrebný rozum, skúsenosť so životom a pomôžu, pokiaľ môžu. Na druhej strane je ale pochopiteľné, že sa vyhýbajú akciám, ktoré od nich pýtajú peniaze pre sociálne slabších alebo pre ludí v núdzi, či peniaze pre podporu zdravotníctva alebo školstva. Na takéto veci už normálny človek s priemerným platom myslieť skrátka nemôže a popravde, o takomto systéme už tuší svoje, neverí mu.

ulice

Potom ale poznáme ľudí, ktorí vôkol seba každému rozprávajú iba o svojej nedostatočnej finančnej situácii a nemajú problém od každého i niečo pýtať. Ak je niečo zadarmo, tak sa prejedia a prepijú, že im je až zle. Takéhoto človeka, podľa jeho tvrdenia s nedostatočným finančným stavom, však môžeme vidieť pravidelne s kartónom cigariet, slušnou zásobou destilátov v skrinke, so smartfónom v ruke, poprípade so značkovými teniskami. Nehovoriac o tom, že k svojej „obžive“ pravidelne vysedáva v krčme a „živí“ sa litrami pív a samozrejme dobíja silu pálenkou. Takéto posedenie je drahšie, než nákup potravín. Niekedy ale dostane chuť na novú elektroniku, samozrejme tú lepšiu, drahšiu, predsa nie je žiaden „šupák“ a hľa, ved má možnosť zobrať ju na splátky. Veď ono to splácanie sa potom nejako vyrieši, aj keď teraz nevie ako.